Tešila som sa ako malé dieťa na to, kedy vám vlastne ukážem tieto skvelé fotky. A oh-la-la teraz ich môžete vidieť v plnej paráde!

Keď sme boli malé deti, takmer každú nedeľu bol u nás nejaký chutný koláč na stole. Ak nie u nás, tak u starej mamy. Momentálne sa u nás pečie pomenej, no vždy sa nájde chvíľa, keď moja mama alebo ja niečo chutné upečieme. Teda, od mami sú koláče vždy skvelé a tie moje sú iné než tie tradičné, preto často nad nimi rodinka krúti nosom. Ale vždy sa aj tak všetko zje. Tiež je pravda, že v kuchyni rada trávim čo najmenej času (veď to už viete), ale zase si rada pripravím jedlo sama, pretože viem, čo som do nich dala. Práve preto milujem recepty, ako je tento. Rýchly, nenáročný na čas a prípravu a navyše veľmi chutný a po nedeľnom obede takýto koláč dobre padne! Veru, veru pri tejto torte som sa veľa "nenapiekla", respektíve vôbec. Napiekla by som sa jedine vtedy, ak by som namiesto korpusu použila cesto. Dokonca ani vtedy, keďže cesto sa pripraví raz-dva. Samozrejme vy môžete namiesto tortového korpusu použiť cesto, ale to by už nebol až taký rýchly recept však? A najmä bezstarostný... Jediné, čo ma pri príprave tejto torty dobrovoľne zdržalo (5-10 min.:)) bolo nanášanie krému a zdobenie. Na tomto som sa vyhrala, aby bol krém rovnomerne rozotretý. Pre takéto veci sa aj celkom rada zdržím v kuchyni. 

Opäť som kúzlila s pánskou košeľou a popravde ma udivuje na koľko spôsobov sa ju dá nosiť a celkovo prerábať. Začínam byť od toho celkom závislá. Niektoré "prerábky" ste mohli vidieť v minuloročnom článku TU, kde som pre vás pripravila #3 DIY projekty, respektíve prerábky z pánskej košele na dámske topy. Tento sa mi páči zo všetkých najviac, pretože sa dá krásne nosiť z prednej, ale aj zo zadnej strany. Je len na mne, či budem chcieť ukázať časť svojho dekoltu (svoje pomaranče :)) alebo chrbát. Dá sa skvele kombinovať k džínsom, nohaviciam, šortkam, kulotkám, či sukniam. Obyčajne neobyčajný top som oživila čiernymi saténovými stužkami. Samozrejme, ak chcete, mašličky si môžete spraviť aj zo zvyškov košeli, ktoré sa vám zvýšia pri strihaní. Možno ste už prerolovali celý článok a vravíte si, prečo len jedna fotka hotového topu? Pretože podrobnejšie fotky vám ukážem neskôr v outfitovom poste. Dúfam, že sa vám tento top páči a že sa smelo pustíte do jeho výroby. Stačí vám navštíviť ocov, bratov, či priateľov šatník a pohľadať si peknú košeľu alebo ak tam nič nenájdete porozhliadajte sa po sekáčoch, tak ako som to urobila aj ja. 

Pamätáte si konkrétne na #túto fotku spred minulého roka z leta? Vtom čase som vám sľúbila článok s peknými fotkami, žiaľ, nestalo sa tak. Prečo? Sama netuším prečo a ani to neidem nijako rozpitvávať. Vtom čase sme podľa môjho názoru nafotili skutočne krásne zábery. Vzhľadom na to mi bolo ľúto vám tieto fotky neukázať a nepochváliť sa našou tvorbou. Preto som sa rozhodla ich upraviť, pričom som si zaspomínala na staré časy, keď som si fotky outfitov upravovala sama. Dnes upravujem všetky zvyšné fotky okolo blogu. Pri úprave som si trochu vyšla z komfortnej zóny a ťahala som úpravu fotiek trochu inak, než som zvyknutá, i keď to možno nie je vidieť. Nikdy by som nepovedala, že nájdeme tak pekné prostredie, ako je Kolmanová záhrada v Prešove. Viete, hľadať miesta na fotenie je asi tá najťažšia vec. Outfit si vymyslíte, nakombinujete, máte dobrého fotografa, pri ktorom viete, že spraví dobré zábery. Ale čo s miestom na fotenie? Kameň úrazu! Zaujímavé miesto je veľmi dôležité, najlepšie je nájsť také, do ktorého by outfit krásne zapadol a tým ho ešte viac zdôraznil. Mne osobne mesto Prešov, v ktorom som sa narodila a v ktorom bývam, ponúka bohužiaľ málo podobných miest, ale vždy sa nejak vynájdeme. S fotografkou si plánujeme zájsť k našim susedom do Košíc alebo využijem priateľa, ak sa rozhodneme niekam vybrať (psst, zatiaľ o tom nevie). Takže aj v tom spočíva práca blogera, ktorá je mimochodom veľmi zaujímavá a nesmierne ma baví a napĺňa

   
Dlho som premýšľala, ako začnem tento článok. Najprv som vám chcela napísať môj názor na niečo, opäť s vami rozobrať nejakú "štipľavú" tému o živote. Potom som si povedala, že sa v tomto smere vyrozprávam neskôr v iných článkoch. Dnes by som si chcela "vyliať" srdce a objasniť vám, prečo som na dlhšiu dobu stopla blogovanie, respektíve pravidelné prispievanie na blog, keďže na instagrame a facebook-u som bola stále aktívna. Tie (možno aj tí) z vás, ktoré ma sledujú aj na sociálnych sieťach, vedia, čo bolo dôvodom. Nepodarilo sa mi odovzdať diplomovú prácu včas, preto som na nej musela pracovať ešte do polovice júna. Poviem vám, že to boli strašné a pre mňa a moje okolie dosť náročné časy. Pre moje okolie najmä preto, lebo (veď viete) som bola dosť nervózna, podráždená, miestami som si aj poplakala, pretože to bola ťažšia téma a školiteľ nemal v záujme so mnou veľmi komunikovať. Som veľmi vďačná za svojho priateľa, že ho mám a že pri mne v týchto ťažkých chvíľach stál, pomáhal mi a podporoval ma. Neostávalo mi nič iné len blog odsunúť totálne nabok a naplno sa venovať škole. Nakoniec som to úspešne dobojovala, dokonca mi školiteľ prácu pochválil, ale či to myslel vážne sa ukáže až v posudkoch práce. Po odovzdaní práce som sa vrhla do prerábania mojej izby. Respektíve menila sa len podlaha a prerobila som nábytok, ale ja som si na ramená vzala oveľa viac. Začala som triediť svoju skriňu, šuplíky, poličky, materiál na výrobu DIY a pod. Jednoducho som triedila všetko. Pri mojich veciach mi to trvalo celý týždeň, kým som všetko pekne poupratovala, pretriedila a dala preč to, čo nepotrebujem. Oblečenie by som chcela darovať na charitu alebo sociálne slabším ľuďom. Niektoré veci, ktoré sú veľmi zachovalé alebo dokonca nové, budem možno predávať aj na facebook-u, tak potom nezabudnite mrknúť.

My ženy chceme vyzerať výborne vždy a všade a za každých okolností, preto dovolenka nie je žiadnou výnimkou. Aj keď sa z hotela na pláž presunieme za pár minút, niekedy len pár krokmi, no aj vtedy musí byť všetko (my musíme) tip-top.