Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako veľmi sú dôležité zážitky v našom živote? Vďaka ním sa stávame silnejším, odolnejším, máme lepší rozhľad a pohľad na život, získavame rôzne skúsenosti, vďaka ním sa formuje naša osobnosť. Pomerne dosť často sa zamýšľam nad tým, aké by to bolo keby človek nezažil v živote nič. Prežíval by z dňa na deň. Myslím si, že do tohto začarovaného kruhu sa dá v podstate rýchlo dostať. Napríklad, keď zlenivieme, postupne nás prestáva všetko baviť, napĺňať, držíme sa od ľudí a celkovo od spoločnosti čo najďalej. Najradšej sme keď sme doma.... samy... Ráno opäť práca, po práci si niečo rýchlo navariť, upratať a spať a stále dookola to isté. Ľudia prestávajú zažívať, ale začnú prežívať až im život prekĺzne pomedzi prsty. Viem, nie je to ľahké. Mnoho ľudí sa chce mať v živote čo najlepšie len niekedy sa to skrátka pokašle, jednoducho to nevyjde. A tým pádom začne prežívať z dňa na deň, namiesto toho, aby žil každý deň naplno a zažíval nové veci, spoznával nových ľudí a naberal na skúsenostiach. Čím som staršia a viac zapadám do "dospeláckeho "sveta, "modlím sa" (nie v tom pravom zmysle) za to, aby som nepremrhala svoj život. Aby som zažila a spoznala čo najviac, čo sa len dá. Preto by sme sa mali z celých síl snažiť dosiahnuť naše ciele, o to,čo chceme v živote dosiahnuť, v čom si veríme, že sme dobrý. Za mnohé okolnosti si v živote môžeme samy. Niekedy nestihneme zaregistrovať, že sme malé kroky pre svoj cieľ už dosiahli a o niečo sme podrástli, posunuli sa o level vyššie. Vraví sa, že "Nič nepríde samo". V podstate neviem, či tomu veriť alebo nie. Niekedy mám naozaj pocit, že sa zázraky dejú, že to prišlo samo, bez nejakej snahy, či námahy. Zároveň to môže byť tak, že sme možno podvedome pre to aj niečo spravili, ale neuvedomili sme si to. Neviem... Tu prehovoria asi skúsenejší. :) Ale vždy si stojím za svojím a tým myslím to, aby sme sa nespoliehali na náhody, ale na svoje schopnosti, vedomosti, zručnosti a vždy sa snažili na ceste za svojim cieľom. Potom verím, že sa úspech dostaví.
