Čím som staršia, tým viac ma to láka ísť von. Mám na mysli niekde mimo svojho domova. Niekde, kde môžem rozvíjať a pracovať na svojich snoch, kde môžem spoznávať nové veci a nových ľudí. Myslím si, že je dôležité vyjsť zo svojej komfortnej zóny, aby sme mohli osobnostne rásť. Kam by som sa vybrala, to ešte presne neviem. Najradšej by som sa vytratila niekde, kde je kľud, pretože uponáhľaný európsky život mi nesmierne prekáža... Napríklad do Dánska, kde vraj žijú najviac šťastní ľudia aj napriek vysokým daniam. Tu u nás sa človek stále plaší, za niečim uteká, mám pocit, že sa na človeka vyvíja tlak z každej strany. Nehovoriac o tom, ako každý veci nafukuje, dramatizuje a nakoniec človek zistí, že to až také komplikované a náročné nebolo. No popravde, ak by som tu predsa len mala ostať, premýšľala som nad Bratislavou, či Prahou. Sú to hlavné mestá a predsa len ponúkajú kvalitné služby, aj keď viem, že to nebude prechádzka ružovou záhradou a nebude jednoduché presadiť sa. Nikde nás nečakajú s otvorenou náručou a každý úspech si musíme vybojovať vlastnými silami a rukami. Ale sme mladí, ambiciózni, veríme si, veríme v naše schopnosti a aj v to, že raz budeme úspešní. Len nesmieme zabúdať odkiaľ sme prišli! Z akej nuly sme sa vyšplhali hore. A ja nikdy (nikdy nehovor nikdy, preto lepšie znie - budem sa snažiť) nezabudnem na svoje malé mesto - Prešov. Aj keď tu podľa môjho názoru nie je až toľko príležitostí, milujem na ňom historické centrum od Trojice až po Čierny most. A samozrejme mám tu celú rodinu, kvôli ktorej by som mala vždy dôvod vrátiť sa. Ale čo milujem "na svojom" meste najviac, sú prechádzky okolo Torysy, kde človek zrelaxuje, skvele si prevetrá hlavu, jednoducho vypne. Aj tento článok som napísala za chôdze práve okolo Torysy. A to vďaka tomu, že mi to prostredie pomohlo zresetovať, vyčistiť si hlavu, uvedomiť si všetko čo mám a odkiaľ pochádzam! Veď viete ako sa vraví: Len s čistou hlavou prichádzajú nové nápady a myšlienky. A som na to hrdá! Nech už v živote zakotvím kdekoľvek...
