Toto leto cestujeme po Slovensku. I keď nie ďaleko, len po východnom Slovensku. Pred asi dvoma týždňami sme si s priateľom "odskočili" do Starej Ľubovne, čo je zhruba 62 kilometrov od mesta kde bývam. Konkrétne od Prešova. Vybrali sme sa na Ľubovniansky hrad aj napriek tomu, že nám počasie neprialo, respektíve prialo až kým sme neprišli do Starej Ľubovne. Z cesty sa stal ďalší zážitok dňa (aspoň pre mňa). Tesne pred cieľom sa nad nami "strhla" poriadna búrka, a keďže som šoférovala ja, poviem vám, že to pre mňa nebola žiadna sranda. Aj keď možno trochu áno. No po pár minútovej odstávke sme predsa len došli do Starej Ľubovne, kde už bolo pekne slnečno. Keďže sme dorazili hneď na obed, naše kroky viedli do Koliby, ktorá sa nachádza hneď po pravej strane pri "vstupe do mesta", a ponúka mnoho tradičných slovenských jedál.

Chcela by som nadviazať na predošlý článok "životné ciele". Nemyslím tým nadviazať, ako pokračovať vo svojich slovách, ale nadviazať na vašu odozvu. Možno ste si nevšimli, ale pod vašimi komentármi som zanechala jeden "ďakovný" komentár pre tie, ktoré ste sa vyjadrili. A budem sa opakovať. Spravili ste mi obrovskú radosť! Nie je nič krajšie, ak dáte do niečoho kus srdca a vráti sa vám to takouto formou. Ďakujem!