Tatry: Veľká Svišťovka

Vždy som to hovorila a vždy aj hovorím: Naša krajina je krásna! Myslím si, že máme byť naozaj na čo hrdý. Máme skutočne krásnu prírodu a veľa zaujímavých kultúrnych pamiatok. Problémom je však to, že nevieme rozvinúť turizmus tým správnym smerom a prilákať tým nielen domácu, ale aj zahraničnú klientelu. Ale to je na inú debatu. Ako som už spomínala na Facebook-u, na celý týždeň ma od blogovania odstavili zdravotné problémy. Preto som vám tento článok nemohla napísať skôr. Ale ideme na to teraz... Predminulý víkend sme s partiou navštívili naše krásne hory - Tatry. Plánovali sme sa vybrať na Zelené pleso, kde sme nakoniec ani len nedošli...

Bolo približne 10 hodín ráno, kedy sme autom dorazili do Tatranskej Lomnice. Naše prvé kroky viedli cez krásny park a krátky les, neskôr po asfalte smerom k lanovke. Zatiaľ si vravím, že to je tak, ako má byť, no od začiatku tomu tak nebolo. Vyšli sme na kopec, kde sa dá nastúpiť na lanovku a vyviesť sa ňou na Lomnický štít. Prezreli sme si informačné tabule, kam vlastne ísť na Zelené pleso a po krátkej pauze sme opäť vyštartovali. Celý čas sme "šliapali" popod lanovku do prudkého kopca. Kto tam bol, vie, aká makačka to je. Niekto si tu cestu zaplatí, iný ju zase vyšliape po svojich. Bolo približne 13 hodín poobede, kedy sme celý spotený (trochu vyšťavený) vyšli na Skalnaté pleso. Klasika. Zložili sme sa, vytiahli z vakov chleby, bagety a iné dobroty. Človek si vychutnával nielen jedlo, ale aj krásny pohľad na hory. To je niečo! Lomnický štít bol spolovice zahalený hmlou, pozreli sme sa ďalej a rozhliadali sa, kam naše nasledujúce kroky budú viesť. Čakala nás ďalšia makačka. Vyštverali sme sa na Veľkú Svišťovku (2037 m.n.m.), čo sme vlastne mali v pláne, no nevedeli sme, že nám to tak dlho potrvá. Prvé slová, keď sme vyšli hore:"Aha, tam je Zelené pleso, len škoda, že je od nás tak ďaleko." Medzi tým sme sa kochali našimi krásnymi horami (bolo vidieť aj Belianske Tatry, sú na fotke), spravili zopár selfie a aspoň ja som pozrela dole so strachom v očiach (to fakt tam ideme?). Vzali sme našich chlpáčov (Benny a Lussy) na ruky a vybrali sme sa teda na cestu za Zeleným plesom. S priateľom sme boli pozadu, kde zrazu zvyšok našej partie zastal a pri nich stál ďalší pár, ktorý nám vravel, že dole pravdepodobne nezídeme. Teda so psíkmi určite nie, pretože budeme potrebovať obe ruky. Vzhľadom na to, že je potrebné ísť popri vodopáde, kde sa  nachádzajú len reťaze a je tam klzko. Vedela som to! Každý mi vopred vravel, že cesta na Zelené pleso je len prechádzka (takmer) po asfalte. Nakoniec po dlhom premýšľaní a dohadoch, sme zvážili, že bude najrozumnejšie, ak sa vrátime späť. Nechceli sme riskovať. Na jednej strane nás tlačil čas, keďže bolo už 4 hodín poobede a my sme boli ešte len pod Veľkou Svišťovkou a nevedeli sme, čo nás tam dole čaká. A na druhej strane sme mali istotu, že sa vieme vrátiť a v prípade únavy, môžeme ísť naspäť do Tatranskej Lomnice lanovkou. Vraj pred nami bolo ešte nejakých 5 hodín cesty (2 hod. na Zelené pleso a 3 hod do Lomnice). Pri pohľade na oblohu sme mali jasno, vraciame sa! Turbulentne rýchlo sme sa vrátili späť na Skalnaté pleso. Cesta, ktorá nám trvala asi 1-1,5 hod., sme ju naspäť "dali" za cca 40-45 minút. Viete si predstaviť to nasadenie?! Tak fajn, bolo 17-18 hodín večer (nepamätám si už presne) a my sme došli naspäť na Skalnaté pleso, kde sme sa aj navečerali. Do Lomnice k autu sme dorazili približne o 20 hodine večer. Celý spotený, unavený, hladný, ale  aj sklamaný, že sme to "naše" Zelené pleso videli len zhora, no aj tak sme boli šťastný. Teda ja určite! Bola zábava, nasmiali sme sa, dali sme si poriadne do tela, nakoniec nám vyšlo aj počasie a videli sme aj kamzíkov. Čo si viac priať? 

Doma som sa pýtala oca, kde sme vlastne spravili chybu, že to nebola tá asfaltka. Povedal, že v podstate nikde. Respektíve, dalo sa ísť aj tou cestou, ktorou sme išli aj my, lenže na tú je potrebné sa vybrať skoro ráno a mali sme ísť bez našich chlpáčov. Vtedy by boli spokojný aj naši chlapi. Nevadí, nabudúce! A druhá možnosť, ak sme chceli ísť po tej asfaltke (nazvime to tak, budete vedieť o čom hovorím), mali sme parkovať úplne inde. Nie v Lomnici, ale niekde pri Bielom potoku, na lúke. Ale čo by to bolo za túru? Koniec koncov za seba môžem poďakovať nášmu členovi partie, konkrétne Maťovi za to, že nás zobral na takúto túru a že máme za sebou pekne strávený deň! 

*PS: Vybrať fotky bolo naozaj ťažké, keďže mám obmedzený počet, koľko fotiek do príspevku môžem dať. Respektíve, ak ich je veľa, tak potom sa mi nezobrazujú predošlé články. Ale tie sa dajú nájsť v menu. Bohužiaľ, to je malá daň za pekný blog. Vybrala som však tie najkrajšie zábery, ktoré sa podarili nielen mne, ale aj môjmu priateľovi (musím ho za to pochváliť)! 

Foto: Vladies & Vladik