Kompliment

Viete, zvyčajne vždy odchádzam z triedy ako posledná a spolužiačka mám pocit, že niekedy vystojí v podlahe dieru, keď ma musí toľko čakať. Keď učiteľ povie: "končíme", všetci sa vyparia behom pár minút, ako strely. Príde mi to niekedy komické, kde sa tak ponáhľajú?! V hlave sa mi vždy premietne otázka: "To sa nemôžu kľudne v pokoji obliecť? Alebo to ja som taká pomalá?". Nuž, pravda bude asi na obidvoch stranách. Ja si pomaličky odložím veci do kabelky, skontrolujem si, či som niečo nezabudla, oblečiem sa, upravím sa, aby všetko bolo tip - top a až tak odchádzam z triedy. Minule som tak ostala spolu s dvoma spolužiačkami a učiteľom v triede a nemohla som si odpustiť poznámku:"To fakt som vždy posledná?". V tom mladý učiteľ zamrmľal niečo v zmysle, že mám problematickú košeľu. Kto sleduje moje #insta príbehy, vie, o ktorý outfit sa jedná. V ten deň som mala na sebe červený kabát, bielu košeľu s volánmi, džínsy, výraznú náušnicu v jednom uchu, kabelku v žltej farbe, biele tenisky s výšivkami a vlasy v cope. Už si to viete predstaviť. Problematickú myslel preto, lebo rukávy mi vytŕčali z kabáta (narokom). Odvetila som mu, že áno. Vtedy mi zložil kompliment: "Vy ste vždy tak zaujímavo vymodená". Veľmi ma to potešilo a ostala som mierne šokovaná, pretože učitelia si myslím nemajú vo zvyku chváliť študentov ako sú pekne oblečení. Aspoň ja som sa s tým nestretla. Čiže si nemyslite, že vám to píšem len preto, lebo sa rozplývam nad komplimentom od mladého učiteľa. Opäť vyzdvihujem to, že je mladý, ale zámerne. Pretože o to viac ma ten kompliment potešil, keďže je to mladý človek, ktorý je všímavý a je možno aj vo vašom veku. Okrem toho, že ma jeho slová potešili, som si povedala: "Super, spravila si dojem, prezentuješ seba a svoje hobby správne, má to efekt". Nebol to môj prvý kompliment, takže nie preto ho ospevujem, ale preto, lebo som sa utvrdila, že to, čo robím, ide správnym smerom.

Mám rada, ak vyjdem na ulicu a ľudia si ma všímajú, keď vidím na ich tvárach, že som ich zaujala, keď ma mapujú od hlavy po päty a na jednom kúsku sa im vždy zastaví zrak. Cítim sa byť iná, než polovica ľudí oblečená len v tmavých farbách, nakoľko každý vyzerá rovnako. Rada vytŕčam z davu. Samozrejme beriem aj to, že ľudia na mňa môžu pozerať preto, že sa im nepáčim. Nepáči sa im to, čo mám na sebe, ale to pravdupovediac veľmi neriešim. Najmä nie na Slovensku, kde ľudia majú vo zvyku vždy len kritizovať. Niekedy mám pocit, že hľadajú chyby aj tam, kde nie sú, len aby mohli v sebe živiť závisť. Tak čo, dostali ste milí kompliment, ktorý vám spríjemnil celý zvyšok dňa alebo ste sa vďaka komplimentu utvrdili v tom, že to, čo robíte, robíte správne?