Čas...


V poslednej dobe sa mnohokrát zamýšľam nad tým komu a čomu venujem svoj čas, pretože je skutočne vzácny a uniká nám len tak pomedzi prsty. Práve preto ho treba využiť naplno...

Ani neviem ako je to možné, ale o chvíľu mám 25 rokov. Dlhá doba, ktorá ubehla za tak krátky čas. Keď sa spätne pozriem, len zopár vecí by som vrátila a zmenila, ale s väčšou polovicou som spokojná a neľutujem nič. No chcem, aby som si to takto mohla povedať aj o ďalších 25 rokov. Chcem byť na seba hrdá a najmä spokojná, byť šťastná a povedať si, že som svoj život prežila naplno. Chcem, aby sa pocit ľútosti zo strateného alebo premárneného času dostavil čo najmenej alebo vôbec. Chcem vychutnávať tento život plnými dúškami a chcem sa obklopiť ľuďmi, ktorí mi za to skutočne stoja a s ktorými nebudem strácať čas. Jednoducho, nechcem premárniť pekné chvíle vo svojom živote, presne tak, ako som to spravila počas štúdia na vysokej škole, ktorá má absolútne nebavila. Myslím, že som sa ponaučila a práve preto nechcem robiť niečo, čo ma nenapĺňa a nerobí šťastnou. Samozrejme, život nie je prechádzka ružovou záhradou a občas musíme robiť veci, ktoré...no jednoducho musíme. Ale aj napriek tomu môžeme vždy robiť viac tých vecí, ktoré nás skutočne napĺňajú a robia šťastnejším a lepším človekom. 

Čas je vzácny... Čas je drahý... Čas je skutočný luxus, ktorý si treba vážiť a tešiť sa z každej maličkosti... Čas nemožno vrátiť späť... 

Každý jeden deň si plánujem. Vždy sa zamýšľam nad tým, čo ma zajtra vlastne čaká, čo musím spraviť (napr. ísť do práce prípadne vybaviť nejaké papierovačky) a čo chcem spraviť a s kým chcem prežiť tento deň. Nie je to jednoduché, v tomto vám klamať nebudem. Premýšľam veľa a niekedy som frustrovaná z toho, že niečo nestíham, a v poslednej dobe nestíham veľa vecí, ktoré by som chcela... Zvažujem veľa vecí, a áno patrí sem aj  blogovanie. Uvidíme ako sa vlastne rozhodnem ďalej a ako sa to všetko vyvinie. Keďže je čas, ako som už spomínala vzácny, premýšľam, či v blogovaní ďalej pokračovať alebo si dať menšiu pauzu, keďže príprava článkov a fotiek na blog a instagram mi zaberá nehorázne veľa času a niekedy aj dní. Baví ma to, ale niekedy mám pocit, že to robím len pre seba a nie pre iných. Chýba mi spätná väzba a trochu už strácam elán. Je to popravde, akoby som hádzala hrach o stenu... Chcem sa pohybovať v tomto odvetví, pretože ma to baví, ale možno by som mala zmeniť cestu k svojmu cieľu, možno táto nie je správna a pre mňa, a možno sú to len dočasné pocity...uvidíme :). Každopádne chcem robiť veci tak, aby som svoje minúty v živote nepremárnila. 

Strácať minúty je v živote to najhoršie čo môže nastať. 

Nachádzam sa, nazvala by som to, že v prelomovom období, kedy premýšľam "kudy kam". Určite ste aj vy boli v takejto situácii alebo v podobnej, preto sa pýtam, ako ste sa s tým vysporiadali, prípadne ako sa vám podarilo rozhodnúť sa správne? Ako ste si ujasnili myšlienky a vedeli ste čo a ako ďalej? :)











Foto: NATÁLIA MADZIKOVÁ
Úprava: Vladies



#OUTFIT: blúzka - Secondhand  •  džínsy - po mamke  •  kabelka - New Yorker  •  šiltovka - Romwe  •  lodičky - Topankovo  •  náramok - Ručičkovo


1 komentár:

  1. ja sa už dlhšiu dobu nachádzam v situácii, že neviem kudy kam...a stále som sa nerozhodla :D takže ti radiť nejdem :D

    My Supercalifragilisticexpialidocious Diary | Live Better, Love Harder & Cure Hangovers

    OdpovedaťOdstrániť

Používa službu Blogger.