Komunikácia je základ

Vždy som si myslela, že ľudia majú radi, ak je jeden voči druhému otvorený a úprimný. Zatiaľ za tých mojich 24 rokov to žiaľ musím vyvrátiť. Nie, nie je to tak (česť výnimkám)! Čím viac o vás ľudia vedia, tým viac to využívajú vo svoj prospech. Je to smutné, pretože ja osobne mám veľmi rada otvorenosť a úprimnosť. Niekedy to s úprimnosťou možno aj preženiem a poviem si, prečo som si radšej nezahryzla do jazyka. No, mám rada, ak viem na čom u druhej osoby som a ja jej to tiež dávam patrične najavo. Ak sa mi niečo páči - chválim, ak si niečo vážim alebo osoba mi pomôže - ďakujem úprimne a z celého srdca, ak sa mi niečo nepáči - začnem komunikovať a rozoberať to, ale s taktom, slušne a bez urážok. Presne to je podľa mňa v živote dôležité, či už v kamarátskom, partnerskom vzťahu alebo v tom rodinnom. Komunikácia je základ! To jediné viem, že naozaj funguje a zatiaľ sa mi to vždy osvedčilo. Veď, ak danej osobe nepoviem, čo mi vlastne na nej vadí alebo mi niečo nevyhovuje, tak ako to môže napraviť, ak o tom ani nevie, že robí niečo zlé? Takisto, ak nás niekto nepochváli nahlas, tak nevieme, či to, čo robíme, robíme správne, či sme v tom dobrý alebo ak nám niekto nedá najavo, že sa mu na nás niečo páči a nechá si to len pre seba. Preto mám v živote rada otvorenosť, úprimnosť a ľudí, ktorí vedia tiež komunikovať a nie len tak odísť bez slov a dať za všetkým veľkú bodku, a ani nevieme, čo sa vlastne stalo. Čo bolo dôvodom na takéto rozhodnutie. Je pravdou, že aj keď ste otvorený a úprimný k iným ľuďom, môže sa stať, že oni to jednoducho nevidia. Myslia si niečo iné. Možno vás odsúdili skôr, než by vás lepšie spoznali alebo vám to neveria, že ste vlastne taká/ý. V tomto prípade je "liekom" opäť komunikácia. Buď si to pekne vydiskutujete, vyriešite problém a pokúsite sa o zmenu alebo to jednoducho necháte plávať, pretože niektorí ľudia si skutočne trvajú na svojom, nechcú otvoriť oči alebo počuť pravdu.

A teraz sa vrátim opäť k tomu, že na základe vašej "otvorenosti" vás ľudia využívajú. Možno si poviete, veď sa nebudem zdôverovať hocikomu a s hocičím. Áno, samozrejme na to máme predsa dobrých kamarátov, no dá sa aj im skutočne veriť? Ja mám skúsenosť, že poväčšine bohužiaľ nie. Ale tiež je pravda, že som zatiaľ zrejme nenatrafila na takúto dobrú dušu. Vy možno áno. A ak áno, tak v tomto prípade vám závidím a poviem vám len jedno, že si ju vážte, udržujte harmóniu vo vašom vzťahu, pretože neraz sa hovorí, priateľstvo je ako zlatá niť, ak sa raz pretrhne, dá sa zaviazať, ale uzol ostáva navždy. Myslím si, že otvorenosť, úprimnosť a komunikácia sú kľúčom k šťastnému vzťahu (všetkým vzťahom, či už sú to vzťahy partnerské, kamarátske, súrodenecké, pracovné a pod.). Tiež je dobré si dnes dávať pozor na to, čo povieme a komu sa zdôverime s našimi problémami. Nie je dobré vešať svoje problémy každému, buďte opatrné/ý, pretože vtedy ukazujete inej osobe svoje slabé stránky a tie môže časom otočiť proti vám. Neraz sa mi to stalo, preto vám aj píšem tento článok. Som veľmi emotívny človek, ktorý potrebuje dať všetky pocity zo seba von. Či už sú dobré alebo zlé. Neviem to všetko v sebe dusiť, musím sa niekomu vyrozprávať, rozobrať situáciu do špiku kosti. Niekedy danú vec rozoberám často a príliš dlho, ale som to ja... Potrebujem človeka, čo by ma vedel počúvať a pochopiť. Neraz za vami prídu ľudia a pýtajú sa "čo sa ti stalo, veď sa vyrozprávaj, bude ti lepšie". Lenže to nie je len tak sa niekomu vyrozprávať. Určite nie v dnešnej dobe, keď ľudia sú takí, akí sú... Ponaučila som sa, že je naozaj lepšie 10 krát popremýšľať nad tým, komu svoje problémy zavesíte na nos. U mňa vyhráva mama a sestra. Viem, že budú pri mne vždy stáť a ak môžu, tak mi vždy pomôžu a nijakým spôsobom to proti mne nepoužijú. Máte aj vy takúto osobu alebo ste ju ešte nenašli a stále sa nad týmto problémom trápite?