Žijeme v zvláštnej dobe

Nedávno som na instagrame natrafila na jednú zaujímavú fotku. Podobných som videla už veľmi veľa, no táto vo mne vyvolala niečo, čo ma nútilo pozastaviť a zároveň sa aj zamyslieť. Chcete vedieť, kto (čo) bol/o na tejto fotke? Jasné, viem, že áno.

Netuším na akom profile to bolo a kto na nej vlastne bol. Jednoducho bol to rýchly ťuk na fotku a... boli na nej štyri dámy. Jedná bola silnejšia, iná malá široké stehná a boky, zato vypracované brucho, ďalšia bola chudá, ale mala široké ramená ako chlap a na štvrtú si už nepamätám. A možno som to aj doplietla, ale to je úplne jedno. Podstata je inde a o chvíľu k nej dôjdeme.

Boli to ženy s nejakými, nazvime to nedostatkami (takto to berie spoločnosť). Pointou tejto fotky bolo ukázať, aby sa ženy mali rady také, aké sú... Fajn, správne, vravím si. Nemali by sme sa vždy psychicky týrať (my ženy sme v tom odborníčky) a zakaždým hľadať na sebe chyby. No vtedy som si v duchu povedala, čo je toto za zvláštnu dobu? Tak najprv nás NIEKTO naučil, aby sme boli a hlavne vyzerali čo najdokonalejšie lebo ak to tak nebolo, boli sme "vyradené" z určitej elity. Nemali sme to, čo sa od nás očakáva. Jednoducho nespĺňali sme DOKONALÝ VZOREC SPOLOČNOSTI. Dlho bol (je) na ženy a celkovo na ľudí vyvíjaný tlak (podľa mňa). Niekedy mám pocit, že ľuďom už z tej "dokonalosti" preplo, nevedia byť prirodzení, hrajú sa na niekoho iného, dokazujú si niečo a hľadajú, čo to na sebe vylepšiť, aby zapadli to spomínaného (prekliateho) vzorca.

A teraz vás takmer pol sveta ide UČIŤ a inšpirovať, ako sa mať rád, ako sa prestať psychicky týrať, ako prestať prehnane riešiť svoj vzhľad, ako byť sám sebou a podobne... Super, ale teraz?! Koľko prípadov je, čo si pre "nedokonalosť" siahli na život alebo sa dopracovali k nejakej chorobe, napr. k anorexii. Ja neviem, ale nepríde vám toto na hlavu? To vždy sa musí niečo vymyslieť, s niečim prísť na trh, dlhodobo sa to ujať (spraviť z toho TREND) a potom, keď už sú zlé následky, keď už nám horí pod zadkom, tak sa to začne opravovať? Hneď by som k tomu mohla prirovnať aj ekologické problémy, ale neidem tu miešať túto tému. Ja tomu jednoducho nerozumiem... Žijeme v divnom svete... Svet, ktorý je krásny, len my ľudia si to tu znepríjemňujeme a robíme škaredším a všetko okolo seba ničíme.

Možno si vravíte, že začať treba. Áno, som tiež toho názoru. Treba s tým prestať, ale ľudstvo by už mohlo byť po toľkej histórií a skúsenostiach natoľko vyspelé, že tieto veci by sa už nemali vôbec diať, nemyslíte?

Zaujímal by ma váš názor na túto problematiku. Čo si o tom vlastne myslíte? Nepríde vám to tiež choré?