Keď začínaš odznova

by - sobota, decembra 01, 2018



Je štvrtok pol jednej ráno a mňa práve kopla múza k napísaniu tohto článku. Hlavou mi prechádza veľké množstvo myšlienok. Neviem to zastaviť. Chcem ísť spať s čistou hlavou, no nedokážem to, pretože viem, že ak sa aj o to budem snažiť, nezaspím. Určite nie, pokiaľ nedám svoje myšlienky z hlavy von. Musím vám napísať zopár slov, ktoré mi ležia na srdci a prenasledujú moju myseľ každý jeden deň...








Berte to ako taký "rozhovor" medzi kamoškami (akoby sme nimi boli). Aspoň ja vás takto vnímam. Sme ako také imaginárne kamošky, ktoré si navzájom radia a určitým spôsobom sa ovplyvňujú. Pretože, mám rada vašu spätnú väzbu, v ktorej mi dávate najavo, že v tomto nie som sama a máte to takto aj vy alebo, že ste si podobné prežili (prežívate). Vieme sa pochopiť, prípadne sa podporiť a motivovať. A ja to milujem, za čo vám nesmierne ďakujem!




 




Tak teda čo má trápi...
Môj život sa ocitol na samom začiatku, akurát s tým, že už viem rozprávať, jesť a mám všetky ďalšie sociálne návyky. Mám 25 rokov a niečo málo za sebou, ale mám aj pocit, že sa uzavrela istá kapitola môjho života a začínam úplne odznova. Aby som to upresnila, cítim sa, ako keď stojíte pred mnohými dverami a neviete, ktoré máte otvoriť. Toto je stav, ktorým som si ešte neprešla a je to pre mňa niečo nové. Vždy som vedela akým smerom sa chcem približne uberať a doteraz som aj na tom pracovala, no akosi sa v tom všetkom už strácam (úplne vo všetkom), a slovíčko "neviem" je mojou najnovšou a zároveň častou odpoveďou. Nikdy som sa necítila tak "stratená", ako momentálne teraz. Veľmi zvláštny a skľučujúci pocit. Akoby sa mi "stratili" pôvodné plány, doterajšie sny a všetko, čo som chcela dosiahnuť. Menia sa mi ciele, priority a veci, ktoré mi kedysi dávali význam mi momentálne až také významné neprídu. Neviem čo vlastne chcem...asi hľadám samú seba, inak si to vysvetliť neviem. Alebo žeby dospelosť a s ňou istá zodpovednosť? 




Určite ste prežívali alebo možno práve prežívate to isté čo aj ja a mňa by zaujímalo, ako ste sa z toho dostali a prišli na to, čo robiť ďalej, čo vám vlastne pomohlo, čím všetkým ste si museli prejsť? 








#OUTFIT: rolák Secondhandbunda Zaful nohavice Krissinečapica Stradivariusľadvinka New Yorkerokuliare Optika Diamond čižmy Topankovo



You May Also Like

1 Comments

  1. no pred rokom som si to prežila :D ja som sa prechlastala k triezvosti...doslova a do písmena...chce to proste len čas..netlačiť na pílu, nesnažiť sa hneď nájsť smer...pár prázdnych týždňov ti v živote chýbať nebude..vyčisti si myseľ, nič od seba nečakaj a nad ničím nepremýšľaj..všetko príde samo :)

    My Supercalifragilisticexpialidocious Diary | Live Better, Love Harder & Cure Hangovers

    OdpovedaťOdstrániť