Kedysi a dnes

Milovala som dva týždne do Vianoc, kedy sme sa v škole učili veľmi málo a posledný deň pred prázdninami sme vždy mali nejaký vianočný program. S chuťou som si povedala, Vianoce sú už tu. Prišla som domov a spokojne si vydýchla, že sa nemusím učiť a môžem sa hrať s kamarátmi. Väčšinou na druhý deň (myslím, že to tak bolo) sme začali doma zdobiť stromček, pomáhať mame s pečením koláčov, upratovaním a spoločne si vychutnávali tieto predvianočné chvíle. Ach, akoby som sa práve vrátila v čase. Ešte teraz "cítim" tú domácu pohodu, vôňu čerstvo upečených koláčov, v ušiach mi vyhrávajú vianočné pesničky a vidím spokojný úsmev na tvári svojich rodičov, ktorý sa vždy snažili spraviť všetko preto, aby sme si Vianoce užili tak, ako sa patrí a mali so sestrou radosť.

Dnes je to samozrejme inak, veď som dospelá žena a moja sestra tiež, takže má to zase inú atmosféru, takú tu dospelácku. Musím priznať, že v tomto smere sú deti úžasné. Vedia sa úprimne tešiť z maličkostí a dávať najavo svoju radosť, a tie ich očká, ktoré im žiaria až na kilometre ako hviezdy. Ale vrátim sa späť... Chcela som dôjsť k tomu, že kedysi na nás v obchode nevyskakovali čokoládový Mikulášovia či vianočné ozdoby v októbri, ak nie už v septembri! Ak ste si chceli vychutnať vianočný punč alebo trdelník, museli ste na ne čakať až do vianočných trhov. Prvý poriadny sneh sme "oslávili" sánkovaním alebo stavaním snehuliakov, či robením anjelov do snehu...

Všetko akosi stráca to svoje krásne čaro, sami sa oberáme o radosť z Vianoc, čo je veľká škoda. Ľudia investujú svoju energiu a peniaze tam, kde podľa mňa netreba. Deti trávia veľa času na internete s mobilom v ruke a rodičia sú zase radi, že majú od deti aspoň na chvíľu pokoj. Máloktorí idú s deťmi von do prírody alebo hoci len pred blok postaviť toho snehuliaka (česť výnimkám). Nechcem byť pesimistická a jedná z tých, ktorá frfle na všetko a rada spomína na to, čo bolo a ako super bolo, ale... je to tak trochu na zamyslenie, nemyslíte? Podľa mňa ľudia zabúdajú na to, že to, čo je na Vianociach najkrajšie sa nedá kúpiť (kulmy, iphony, oblečenie...), ale to vzácne je práve ten čas strávený s tými najbližšími.

Keď ja raz možno budem mať deti, tak sa budem snažiť o to, aby zažili aspoň kúsok toho krásneho detstva, čo sme prežili my so sestrou a ostatnými deťmi. To, čo sa deje v obchodoch už asi nijako neovplyvníme, ale iné veci, ktoré dajú Vianociam tú pravú hodnotu, áno. Je len na vás, ako a s kým prežijete tieto sviatky. Nikto nepovedal, že to nemôže byť tak, ako kedysi :). Aj keby nám nemalo nasnežiť. Teplo oblečte seba, deti, manžela, babku, mamku, oca, dedka...a choďte spoločne niekam do prírody alebo hoci len na krátku prechádzku okolo bloku. Kašlite na tie všetky materiálne veci a užite si ich plnými dúškami v spokojnosti, zdraví a šťastí.

Viem, možno by sa k týmto fotkám "hodil" iný typ článku, ale mala som potrebu sa vyjadriť k tejto aktuálnej téme, a koho článok nezaujíma, tak verím, že sa inšpiruje aspoň outfitom :).