Pred 20 rokmi som už vedela chodiť a učila som sa pomaly rozprávať, teda vydávať nejaké zvuky podobné slovám. Dnes oslavuje Vladies blog krásne dva roky. Sama by som nepovedala, že sa dopracujem k druhému výročiu. Tento druhý rok blogovania bol zaujímavý, pestrý, občas smutný, väčšinou veselý, ale vo všeobecnosti bol dobrý. Opäť som sa niečomu novému priučila, nabrala som nové skúsenosti, vedomosti, mala zopár spoluprác, ako napríklad s fotografom a fotografkou, s ktorou spolupracujem dodnes. Zmenila som "vizáž" blogu s pomocou mojej kamarátky a blogerky Kejmy, prišli noví čitatelia, bez ktorých by blogovanie nebolo blogovaním.  Za všetko, čo som teraz napísala som veľmi vďačná. Pretože každá skúsenosť, či je dobrá alebo zlá (boli aj dobé aj zlé) má posúva vpred, vždy si zoberiem len to najlepšie a idem ďalej. Čím viac človek vie, tým lepšie možnosti v živote má. Mala som aj zopár smutných chvíľ, kedy som premýšľala, že s blogovaním skončím. V hlave mi vyrylo veľa otázok, či sa moje články a fotky ľuďom páčia, či im poskytujem naozaj to, čo chcú... Blog je v podstate moja práca, venujem mu veľmi veľa svojho voľného času a popritom študujem. Blogovanie beriem ako moju prácu, ktorú mám veľmi rada, lenže tak, ako to aj v živote chodí, aj v práci ste raz hore a raz dole. Tak takto to je aj u mňa s blogovaním. Sama seba som sa spýtala: "Baví ťa to, čo robíš, napĺňa ťa to?". Odpoveď bola jednoznačná:"áno". Tým pádom som nemala nad čím premýšľať.  Vtedy som sa opäť postavila na nohy a povedala si budem makať ďalej. Cesta do cieľa nevedie rovno, ale cez mnohé prekážky... Blogovanie je radosť, ale aj poriadna drina, je to pomalá cesta, ktorá chce čas a vytrvalosť. Sama neviem, čo mi blogovanie prinesie, čo prinesiem ja vám. Dnes je to módny a kreatívny blog, kde nájdete mnohé outfity, diy nápady a mnoho inšpirácií, ale zajtra, pozajtra, o rok, to môže byť niečo iné. Možno prestanem pripsievať, možno nie. Blogovanie je niečo, čo nemá koniec, respektíve neviete kedy bude koniec. Vždy len idete a napredujete.  Človek dopredu nikdy nevie, o čom bude písať. Nás blogerov ovplyvňuje veľa faktorov, aby sme boli kreatívny, každá myšlienka, nálady, pocity sú uložené v archíve blogu. Ale to je jedna strana blogovania. Tou druhou ste vy milí čitatelia! Ste dôležitou súčasťou blogovania. Ani si neviete predstaviť, ako nás blogerov tešia vaše komentáre, vaša sledovanosť, to, že vás môžeme inšpirovať, že sa vám niečo páči. Je to ten najkrajší a neopísateľný pocit! Preto by som vám chcela veľmi pekne poďakovať za vašu návštevnosť, podporu. Lebo aj vďaka vám som tu! Ako odmenu pre vás pripravujem súťaž, ktorú uverejním buď tento víkend alebo na nasledujúci týždeň. Máte sa naozaj na čo tešiť! A ak by ste dostali chuť na tento čokoládový koláčik, ktorý nie je ťažké upiecť, pod touto fotkou nájdete recept.

Ubehlo už 11 dní odo dňa, kedy som sa vrátila domov z Grécka, konkrétne z ostrova Rodos. Aj po toľkých dňoch, moja túžba vrátiť sa späť pretrváva. Trvalo mi zopár dni, kým som sa opäť vrátila do reality a začala si plniť svoje povinnosti, pričom tam som nemusela robiť absolútne nič. Len každé ráno vstávať na raňajky, ísť k moru, tak na obed, opäť k moru, potom si dať sprchu, ísť na večeru  a celý deň zakončiť dobrým kokteilom. A popri týchto činnostiach si človek vychutnával more, slnečné lúče, spoznával okolitú prírodu, vychutnával si pokoj. Vzhľadom k tomu, že človek počas dovolenky je v režime off a po príchode domov musí nabehnúť na režim on, som sa rozhodla pre vás pripraviť článok, ako zvládnuť jednotlivé "prepnutie" z jedného režimu na druhý. 

V článku nižšie vám bližšie vyrozprávam svoje dojmy, postrehy, čo všetko som mala možnosť vidieť, ako som sa mala. K článku som pre vás vybrala čo najviac zaujímavých fotiek, ktoré sú fotené nielen fotoaparátom, ale aj mobilom . 

Vrátim sa späť ku dňu nášho odletu. Leteli sme vo štvrtok cca o pol siedmej večer z Košíc, čo nebolo veľmi príjemné, keďže človek je celý deň v napätí, teší sa a zároveň je nervózny, či ešte niečo nezabudol zbaliť a nehovoriac o tom, že nám vlastne prvý deň celý prepadol. Pretože do mesta Faliraki (2 km od centra letoviska Faliraki a 8,5 km od mesta Rodos) sme dorazili cca o 21 hod. slovenského času (22 hod. gréckeho času), ale predsa sme si to omrkli, čo nás na nasledujúci deň čaká. Pobyt našej dovolenky trval 8 dní a poviem vám, že to zbehlo pekelne rýchlo. Musím však povedať, že za tú dobu sme nemali s ničím ani ten najmenší problém.

Túto pánsku košeľu som chcela stihnúť prerobiť na dámske šaty ešte pred tým, než som mala odcestovať do Grécka. A aj sa mi to podarilo. Vo štvrtok som letela a ešte v stredu cca o 8 večer som prerábala túto košeľu (budete to vidieť aj na posledných fotkách pri postupe). Chcela som to stihnúť ešte pred dovolenkou, pretože som vedela, že u nás doma už veľmi teplo nebude, keď sa vrátim.  Ale na druhej strane, "cestovateľské" fotky majú väčší šmrnc, sú pre ľudí zaujímavejšie. Vzhľadom k tomu, som využila možnosť fotenia práve v Grécku a spojila som tak outfitový článok spolu s diy. Malú ochutnávku z fotenia ste mohli vidieť už na FACEBOOK-u alebo na INSTAGRAM-e. Poviem vám, že bolo fakt úžasne a je to asi vidieť aj na mojom písaní, pretože som zrelaxovaná až až a jednoducho nemám slov. Možno si vravíte, že som zrelaxovaná, tak by som mala mať veľa slov a energie, ale ja som mysľou ešte tam... Ešte snívam, vznášam sa v oblakoch a na druhej strane na mňa pôsobí aj zmena podnebia, časového pásma. Bude mi trochu trvať, kým sa opäť naladím na "slovenskú vlnu". Viac slov budem mať v najbližšom článku, kde pre vás pripravím zaujímavé fotky z Grécka, konkrétne z Rodosu a priblížim vám niečo o tomto zaujímavom ostrove. Taktiež sa môžete tešiť na mnohé články, ktoré mám zatiaľ v hlave a tiež na nový dizajn blogu. Máte sa na čo tešiť! Na dnes to je všetko a prajem vám krásny víkend. :)