Mám už dosť sedenia za počítačom, neustáleho ťukania do klávesnice a transformovania viet. Potrebovala som aspoň na jeden deň vypnúť, odreagovať sa a spraviť niečo, čo ma baví a duševne napĺňa. Vyrábať #handmade veci ma nesmierne baví, takže som vzala papier, nožnice, pečiatky, fixky a toto je výsledok. Mám v pláne vám ukázať niekoľko #diy projektov, ale musím mať na to trochu viac času. Ten, pevne verím príde neskôr. Dnes som si pre vás pripravila jednoduché, no zároveň hravé #diy, ktoré oživí nejeden starý kvetináč, či miesto na vašej poličke, parapete alebo vašom stole. Bude to taká jednoduchá "skladačka". Vystrihnúť, prehnúť na polovicu, zlepiť, ozdobiť a je to! Mám rada drobnosti, ktoré oživia interiér alebo ho nebodaj zmenia, a čo je pre mňa to vzácne, že je to handmade. Prešlo to mojimi rukami, mojou fantáziou, je to môj výsledok, z ktorého mám nesmiernu radosť. Veď viete aký to je pocit, keďže tiež tvoríte. Ja osobne si stále niečo vo svojej izbe prerobím alebo dokúpim, aby som mala malú zmenu, ktorú po určitom čase potrebujem. Mnoho vecí, ktoré sú skutočne pekné v obchodoch stoja nemalé peniaze. Niekedy si idem oči "vygúľať" alebo "vyočiť" koľko také "nič" stojí. Ešte pred tým, než si niečo kúpite, je dobré sa zamyslieť nad tým, či by ste si danú vec nevedeli vyrobiť samé. Tiež je dobré si produkt porovnať s cenou potrebného materiálu na handmade výrobok, pretože niekedy sa oplatí kúpiť produkt v obchode. Za kúpu potrebného materiálu dáte niekedy viac, než za hotovú vec. Ale dnes to nebude o peniazoch možno len o pár "drobných". Pomôcky, ako napríklad nožnice, lepiacu pásku a fixky máte určite doma. Jediné, čo vám bude treba (možno) dokúpiť je baliaci papier a pečiatky s atramentovou poduškou. Pekné pečiatky kúpite v kreatívnych potrebách, papiernictve alebo v iných obchodoch s kreatívnymi vecami. Výhodou týchto papierových kvetináčov je, že ich môžete kedykoľvek vyhodiť a spraviť si nové. Namiesto bieleho alebo prírodného baliaceho papiera môžete použiť vzorovaný alebo farebný. Takto môžete mať zmenu pomerne často. Podľa mňa hotový skvost za malo peňazí! Čo poviete?

Dve jednoduché farby, ktoré sú sami o sebe dosť výrazné. Biela predstavuje čistotu, radosť, šťastie a čierna presný opak, vyjadruje eleganciu, smútok, tajomnosť. Napriek tomu spolu vytvárajú dokonalú súhru. V móde je táto kombinácia považovaná za nestarnúcu klasiku. Vždy bola, je a bude trendy. A čo napadne vás, keď si tieto farby spojíte so životom?

Iskierky v očiach, úsmev na tvári a neskutočná radosť. Mám chuť vyskočiť do výšin a poriadne to precítiť, každou bunkou vo svojom tele. Určite sa vám niekedy stalo niečo príjemné, čo vám spôsobilo nesmiernu radosť a v tom momente ste mali chuť sa s ňou podeliť s hocikým, kto bol vo vašej blízkosti.

Veľmi dobre si pamätám na svoje začiatky v blogovaní, keď som ešte fotila s digitálnym fotoaparátom, neskôr so zrkadlovkou. Veď kto by si nepamätal, až tak dávno to zase nebolo. Outfity mi fotila vždy mama, všetko ostatné, ako napríklad diy a rôzne inšpirácie som si fotila a upravovala sama a stále to aj takto robím. Vždy som svoju mamu kritizovala, nech sa postaví sem, nech fotí takto, nech ma berie z takého uhla a podobne. Niet divu, že zo mňa bola poriadne na "nervy", veď aj mňa by z toľkých rečí bolela hlava. Teraz sa na tom smejem, veď máme pekné spomienky, ale vtedy nám veru do smiechu nebolo a veľa krát sme sa stihli aj pohádať. Raz mi povedala vynikajúcu vetu: "Bude dobré, ak nebudeš príliš tlačiť na pílu". Je pravda, že som sa postupom času ukľudnila, veci až tak neprežívam ako kedysi. Je to aj tým, že som si neskôr začala hľadať fotografov a tí už vedeli, ako, a kde sa postaviť, ako fotiť a podobne. Tým pádom mi veľa starostí a stresu, ktorý som si niekedy vyvolala sama, ubudlo. Lenže minule sa mi "staré časy" vrátili, ale trochu inak. V niektorom článku som vám spomínala (možno na instagrame), že môj malý sen je mať fotky pri magnóliach. Áno, je to gýčové, ale moje srdce po tom veľmi túžilo a srdcu nerozkážeš. Predošlé roky mi to nevyšlo a tentokrát to tiež nebolo ružové. U nás v Prešove a okolí začala pre dlhú zimu príroda kvitnúť o čosi neskôr, než na západe. Do toho prišiel sneh a u nás našťastie len mierne mrazy. Začala som sa lúčiť s myšlienkou, že pri magnóliach ešte niečo pofotíme, ale predsa sa podarilo. Alebo nepodarilo? Príliš som riešila, kedy už konečne tie magnólie vykvitnú. Tiež som riešila to, aby bolo pekné počasie,  aby nepršalo, keďže semišové topánky sú ako špongia. Prišli sme na miesto činu a ostala som mierne zaskočená, povedala som si, že tie magnólie sú už škaredé, snáď niečo pekné pofotíme. Začali sme teda fotiť a neskôr sme sa museli poponáhľať, pretože začalo pršať...bolo fakt škaredé počasie. Vravím si to je asi osud, ktorý mi veľmi neprial. Aj výsledok je taký...s ktorým sa veľmi nestotožňujem. Možno zbytočne preháňam, riešim alebo opäť tlačím na pílu?! Ale fotky s magnóliami a outfitom sú na svete a tu je výsledok. Čo poviete?