Nechcem veriť tomu, čo vidím a čo sa práve deje! Myslím, že táto situácia zaskočila nielen mňa, ale aj vás. Pochopiteľne... Všetci sme sa vytešovali z hrejivých dní, kvitnúcej prírody, zo slnka... Do jarného upratovania nám štebotali vtáčiky, postarali sme sa o záhradu a do domovov privítali jar. Všetko krásne ožívalo až kým neprišla zima. Každý jeden deň pozerám, či už sa neotvorili krásne kvety - magnólie, teraz sa bojím, aby to príroda prežila. V Bratislave a v iných mestách nášho Slovenska už stihli mnohé stromy aj odkvitnúť, no u nás na východe sa akoby zastavil čas. Možno sa už fotenia pri magnólií ani nedočkám. Škoda, bol to taký môj malý sen (už tretí rok mi to nevyšlo), ale možno z toho nakoniec predsa len niečo bude. Aspoň že sme s fotografkou našli jeden krásny strom na našom námestí a stihli sme pri ňom zopár krásnych záberov.
Aj vo vás vzbudzujú "farebné outfity" pocit veselosti, hravosti, optimizmu a radosti zo života? Ulice sú zväčša plné ľudí odetých v tmavých farbách, čo pôsobí smutne a pochmúrne, niekedy až depresívne. Páčilo by sa mi, keby som len tak išla mestom, ktoré by hralo farbami. Slnečné lúče by nás intenzívne zohrievali, ľudia by boli veselí, úsmev by im svietil na tvári, vytiahli by von svojich príbuzných a domácich miláčikov a boli by od hlavy po päty oblečení vo farbách. Predstavili ste si to? Že priveľa optimizmu? Možno. No skúsiť to môžeme. A že neviete ako pekne skombinovať farby, aby ste zapadli do tejto imaginárnej predstavy? Nič sa nebojte! Pripravila som pre vás manuál, pomocou ktorého to zvládnete.
Samozrejme aj pri farbách si treba dávať pozor, pretože nie každá farba každej z nás pristane. Sú rôzne odtiene napríklad červenej, hnedej, ružovej, žltej a podobne. Preto veľa skúšajte a pozorujte sa, pri ktorej farbe sa vám rozžiarili oči a pri ktorej pôsobíte akoby pohasnute (zle). Najlepšie spravíte, ak farebnú typológiu (takto sa to volá odborne) budete robiť odlíčené a bez akýchkoľvek šperkov alebo výrazných odevov. V podstate aj takto vyzerá farebná typológia od profesionálna. Vizážista/image konzultant alebo stylista musí byť oblečený v bielom a nesmie mať na sebe žiadne šperky. Vy by ste mali byť tiež oblečené v bielom a malo by vám byť vidieť len hlavu (vyzerali by ste ako arabské ženy zahalené v burke, len by ste nemali zakryté ústa). Takisto musíte byť s konzultantom v miestnosti s bielymi stenami, pričom sa farebná typológia vykonáva len pri dennom svetle. Potom vám bude postupne prikladať rôzne farebné látky a pozoruje na vás to, čo som spomínala. Či vám žiaria oči pri ružovej alebo či iná farba vám robí krajšiu pleť a podobne. Viac o farebnej typológií TU. Samozrejme vy to takto robiť nemusíte. Stačí, ak si na nákupy alebo domov zavoláte úprimnú kamarátku, ktorá vám dobre, ale aj kriticky poradí, a ktorá dobré pozná vaše pekné "miesta" a aj tie, ktoré treba skorigovať. Tak poďme do toho a spravme život o čosi veselší a možno aj optimistickejší.
Vyhrajte sa s farbami
Dennodenne spoznávame množstvo ľudí, či už v práci, škole, vo fitku, vlaku a podobne. Každý z nás je nejaký. Niekto je impulzívny, flegmatický, cholerický, egoistický, niekto príliš veľa rozpráva alebo rád zveličuje, niekto je veľmi tichý a iný zase príliš energický. Svet je plný rozmanitých ľudí a práve preto by mal byť pekný a zaujímavý zároveň. Každého z nás zaujíma niečo iné a každý vyniká v niečom inom. Niekto je vynikajúci žurnalista, ekonóm, technik, športovec, niekto je veľmi kreatívny, niekto dobre ovláda cudzie jazyky a tak ďalej by som mohla pokračovať. Vzhľadom k tomu, by sme si mali navzájom pomáhať. Uveďme si to do praxe, tak napríklad: Ja ti viem pomôcť s dizajnom na blogu a ty mi môžeš pomôcť s domácou úlohou z nemeckého jazyka. Malo by to takto byť, lenže dnes sa na to zabúda, lepšie povedané, vytráca sa to z nás. Dnes vám ľudia nepomôžu (česť výnimkám) len tak pre nič za nič. Väčšina ľudí chce pomáhať za peniaze alebo nepomáhajú z iných dôvodov, napríklad aj preto, že si chcú udržať svoje vedomosti, poznatky len pre seba, jednoducho nechcú pomáhať (skvelým príkladom je škola). Alebo sú aj ľudia, ktorí si povedia "ty si nepomohol mne, nepomôžem ani ja tebe". Je to smutné, ale bohužiaľ je to tak. Čo je na tom najhoršie, že to robia aj naši priatelia a niekedy aj naší najbližší, rodina. Myslím si, že priateľstvo spočíva aj v pomoci jeden druhému. Skutočné priateľstvo, respektíve pravá tvár človeka sa ukáže práve v okamihu, keď to najviac potrebujete. Či vám dotyčná osoba je ochotná pomôcť alebo nie. Ak prídete za osobou, ktorú máte radi a veríte jej alebo za kamarátom s banálnou vecou a odmietne vám pomôcť, myslíte, že vám pomôže v oveľa ťažších chvíľach? Asi ťažko... Takýto ľudia nie sú priatelia a zrejme ani nimi nikdy neboli. Môžete si s ním dobre pokecať, ísť na pivo, na kávu, do fitka, ale ak budete mať problémy, nečakajte od neho pomoc. Pokiaľ ide o kamarátku alebo kamaráta, je to ten najlepší prípad, pretože kamaráta vymeniť môžete, ale ak ide o rodinu...bohužiaľ tú vymeniť nemôžete a bolí to omnoho viac, než v prvom prípade.
V núdzi spoznáš priateľa
Milujem tieto slnkom zaliate dni! Leto, jar, dni plné hrejivých lúčov, ktorých je tak málo, a ktoré ubehnú veľmi rýchlo. Práve preto mám vždy chuť každý jeden takýto deň využiť naplno, a to aj popri školským povinnostiam, ktorým sa mi veľmi nechce venovať. Keď slnko na nás začne vykukovať spoza dlhej zimy, všetci sme plní pozitívnej energie, sme milší a viac sa usmievame. Vďaka slnku získavame aj vitamín D, ktorý je dôležitý pre krásu a zdravie pokožky. Práve preto by som skrátila pracovnú dobu. Deti by mali mať len také predmety, ktoré skutočne potrebujú, aby mohli ísť domov a venovať sa svojím koníčkom. Tým nemám na mysli hranie hier na počítači, či mobile, ale tráviť viac času v prírode, viac sa hýbať, prípadne sa aktívne venovať športom. Alebo keby tie predmety boli hravejšie, deti by trávili s učiteľmi viac času v prírode a budovali v nich lásku k našej Zemi. Každý má nárok čerpať energiu zo slnka a nám mrzutým Slovákom si myslím, že to len a len prospeje, aby sme boli k sebe o niečo milší, usmievavejší... Ale to len tak na okraj. Prejdem k cykloturistike, pri ktorej sa viem skvelo odreagovať a zresetovať hlavu. Nedá sa slovami opísať ako úžasne mi bolo, koľko endorfínov sa mi z tela uvoľnilo a koľko pozitívnej energie som získala. Konečne! Veľmi mi to chýbalo. Moje výkyvy nálad si to už priam žiadali. Pred vyše rokom som dokonca takmer všade "chodila" bicyklom. Nemusela som sa "variť" v autobusoch (vtedy som ešte nemala vodičák), či trčať v zápche. Dopravila som sa hocikde a hocikedy. Navyše bicykel je veľmi ekologická vec, keďže človek nejazdí na plyn/benzín/naftu, ale len na vlastný tuk, čo je len plusom k štíhlej línií a udržaniu si zdravia a dobrej kondície. Presne pre tento dôvod sa mi páči Holandsko. Aj u nás by sa mohol zaužívať tento spôsob vedenia života, ale to závisí len od nás.