Mnoho ľudí zvykne hovoriť "najradšej by som sa ocitol/a niekde na opustenom ostrove". Kedysi som to zvykla hovoriť aj ja, ale neskôr som prišla na to, že by to nefungovalo. Aj keď je pravda, že niekedy samota neuškodí, práve naopak, prospeje, no dlho by sme takto nevydržali. Človek jednoducho potrebuje spoločnosť, nech si hovorí kto chce čo chce. Ak máme radosť, tak sa s ňou chceme s niekym podeliť. Sme smutný alebo nešťastný, tak sa ideme niekomu vyrozprávať, vyžalovať. Sme zamilovaný, tak sa chceme láskou pochváliť, nech o tom vie každý...
Príroda sa postupne oblieka do krásnych pestrých farieb, vzduch je o čosi čerstvejší, noci a rána sú chladné...ideálny čas schovať sa pod perinu s dobrou knihou a čajom (vínom), popritom si zapáliť vonnú sviečku a vychutnávať si pokoj, ktorý v sebe jeseň nesie.
Neviem ako vy, ale na mňa toto obdobie pôsobí veľmi upokojujúco, a to až natoľko, že sa mi nechce vôbec nič, ale naozaj nič. Celé dni by som najradšej preležala. Aj u vás to je podobné? Lenže takto to bohužiaľ nefunguje. Musíme si pekne plniť svoje povinnosti aj napriek tomu, že sa nám nechce.