Vždy premýšľam nad tým, čo by som robila, ak by som sa nevenovala blogovaniu. Určite by som sa venovala intenzívnejšie športovaniu a strave, ako kedysi. V tom čase som chodila na strednú a na starosti som mala len zopár úloh, to znamená, že som mala veľa času venovať sa príprave jedál, športovaniu a samej sebe. Klídek - piánko. Nedá sa to porovnať s momentálnym obdobím. Samozrejme som staršia, starosti pochopiteľne pribúdajú a bude ich čoraz viac, keď príde na rad skutočný život. Práca a podobne, veď viete. Z jednej strany som rada, že ešte študujem a na druhej strane sa už teším na prácu. Pevne verím, že si nájdem dobrú prácu a budem spokojná. Ale vrátim sa späť k tomu, čo by som robila, ak by som svoj drahocenný čas nevenovala blogovaniu. Úprimne vám poviem, že neviem. Okrem toho športovania a trávenia voľných chvíľ s priateľom a kamarátmi neviem. Myslím si, že by som určite tvorila ďalej. Milujem vyrábať (#DIY) veci a teším sa na to, keď si budem zariaďovať vlastný byť, či dom. Práve preto ma blogovanie napĺňa, pretože môžem svoje nápady posúvať ďalej. Teším sa z finálneho výsledku a najmä z vašich milých reakcií. Je to pre mňa doping. A ešte pre jeden dôvod som rada, že som začala blogovať. A tým je fakt, že som začala módu vnímať úplne inak. Keď sa vrátim späť do minulosti a spomeniem si na niektoré svoje outfity, tak sa chytám za hlavu, ako som si toto mohla obliecť. Teraz je to iné. Viac sa zamýšľam nad tým, čo si oblečiem, čo mi daný kus oblečenia chce "povedať". Nevnímam oblečenie len ako nejakú látku alebo ako handry, ktoré chcem vo svojej skrini len hromadiť. Viac sa hrám s materiálmi, strihmi, farbami, chcem im rozumieť a dosiahnuť ich súhru. Netvrdím, že som v móde profíčka. Sama viem, že mám určité medzery a stále sa mám čo učiť a veľmi teším sa na to teším! Pravdupovediac, nikdy som neišla podľa najnovších trendov a ani nechcem. Áno, sem tam si aj ja kúpim kus, ktorý beží, ale skôr si chcem zakladať na štýle. Založiť si svoj vlastný "rukopis", aby si ľudia povedali: "áno, toto je Vladies, toto je jej štýl". Baví ma hrať sa. Ak by som na to mala prostriedky, určite by som si rada vyskúšala viac štýlov, vybláznila sa na nich. Teda môžem povedať, že ak by som nezačala blogovať, tak by som sa obliekala len pekne (tak ako väčšina dobre vyzerajúcich ľudí), nehľadala by som za tým hlbší význam. Teším sa na to, ako sa bude môj štýl a samotná osobnosť ďalej rozvíjať. Došla som teda k záveru, že som rada za tento priestor, prostredníctvom ktorého vám môžem ukázať svoje ja, myšlienky, pocity, skúsenosti, svoju tvorbu, prípadne vás inšpirovať, pretože aj keď to je niekedy náročné, tak ma to nesmierne baví!
Rýchlo, rýchlo, rýchlo... Rýchlo sprav toto, dovtedy musíš stihnúť toto a pracuj rýchlo, rýchlo sa priprav, rýchlo sa najedz a vyrážame, rýchlo toto, tamto, hento... Začínam toto slovíčko neznášať! Možno ho už ja neznášam (asi určite)! Ak ho niekto vysloví, cítim ako mnou prechádza "prúd" zlosti...
Rýchlo, rýchlo, rýchlo...
Fajn, začnem rovno tým, že tento článok bude určený osobám, ktoré deň sv.Valentína uznávajú a samozrejme oslavujú. Ale aj pre tie z vás, ktoré milujete tvoriť a tieto srdiečka využijete pri iných príležitostiach, než je deň sv. Valentína. Pred týmto dňom vždy vzniknú malé "vojny", ktoré sú podľa mňa úplne zbytočné. Niekto tento deň zaľúbených uznáva a niekto nie. Väčšinou ľudia tvrdia, že sa láska má dokazovať každý deň. Samozrejme, že s tým súhlasím, no to však neznamená, že deň 14. februára nemôže byť výnimočným dňom. Ja ho beriem ako deň, kedy si nájdeme na svoju polovičku čas, kedy si zaspomíname na všetky naše spoločné chvíle, uvedomíme si, ako dobre nám je spolu a ako veľmi sa ľúbime. Je to podobné, ako na meniny. Tiež si spomenieme na oslávenca, poprajeme mu všetko dobré, prípadne mu kúpime malú pozornosť.