Tykať alebo vykať?



Tak tykať či vykať? 
Ja vykám každému koho nepoznám alebo s kým som si ešte "nepotykala". Je to podľa mňa slušné, človek druhému preukazuje úctu a vykaním tiež nič nepokazím. Alebo áno?

Sú ľudia, ktorí automatické tykanie nemajú radi, "čo sme my dvaja kamaráti?", no sú tu aj takí, ktorí sa za vykanie vedia "nahnevať", pretože to berú ako urážku, "čo som ja taký/á starý/á?". 







Ako som už spomínala ja osobne neznámym osobám vykám. Je jedno či je to rovesník, osoba staršia alebo mladšia než ja. Dokonca aj niektorým deťom, ktoré mi pozdravia "dobrý deň teta" (hihi), tak im odzdravím "dobrý deň". Málokedy pozdravím "ahoj", neviem prečo, proste to mám tak. 

Potom sú tu takí ľudia, ktorí si chcú so mnou potykať, ale ja nemám záujem. Nie vždy mi je príjemné tykať, najmä ak je osoba staršia o viac ako 15 rokov, vtedy mi to príde divné. Stretla som sa už aj s tým, keď človek tyká druhej neznámej osobe bez toho, aby sa opýtal, či si môžu tykať. Napríklad (nejde o neznámych ľudí) môj ujo, ktorý má 50 rokov tyká môjmu dedovi, ktorý má 72 rokov a nikdy predtým sa ho nespýtal, či si môžu tykať. Dedo to zrejme nerieši alebo možno vie, že to nemá zmysel riešiť. Samozrejme, je to ich kapusta. Ale uvediem ešte jeden príklad. Keď sme pred týždňom boli splavovať Dunajec, ľudia, ktorí sa splavovali s nami začali tykať pltníkovi a celkovo sa s nim bavili ako s nejakým kamarátom. Neviem, či som ja divná, ale osobne mi to prišlo neslušné a nemiestne.






A čo tykanie/vykanie na Instagrame alebo iných sociálnych sietiach? 
Každý/á takmer bloger/ka či influencer/ka chce, aby sa mu/jej týkalo. Lenže väčšina týchto ľudí má 30+ než 20+ (aspoň podľa mňa je ich viac) a mladšie ročníky môžu mať s tým problém. Ja osobne som zo začiatku vždy premýšľala nad tým, ako blogera/ku oslovím. Aby som nič "nepokazila" a nemusela ďalej dumať, tak som nenapísala ste/si krásna, ale len krásna alebo krásne šaty namiesto máte/máš krásne šaty, či odkiaľ sú tie šaty namiesto odkiaľ máte/máš tie šaty. Teraz sa už s niektorými blogerkami poznám aj osobne, takže je jasné, že si tykáme aj mimo sociálnych sietí. Ale keď spoznávam na akciách nových blogerov, tak sa stále zvyknem spýtať, či si môžeme tykať. Proste to mám v sebe a myslím si, že za opýtanie človek nič nedá. Vždy lepšie než by mal človek niekoho uraziť, súhlasíte?





photos by @torjaikriss

#outfit:  tričko H&M  /  šaty po mame  /  opasok TAKKO  /  kabelka, okuliare F&F  /  topánky DEICHMANN





4 Komentáre

  1. Mňa to vždy irituje v práci, keď si so mnou pacienti chcú tykať len preto, že som mladšia... :/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Úplne chápem. Tiež nemám rada, keď niekto starší vidí, že som mladá, tak mi automaticky začne tykať. Predsa len nie sme deti, ale dospelí ľudia a vzájomná úcta by tam mala byť.

      Odstrániť
  2. V tomto sme narovnako – automaticky ak je to osoba, ktorú nepoznám a ktorú vidím prvýkrát, tak jej vykám, pričom nezáleží na tom, či je to dieťa alebo starší človek. Vyjadruje to jednak istý odstup, ale zároveň aj rešpekt a úctu. Samozrejme, že keď už danú osobu vidím niekoľkýkrát a je to môj rovesník alebo je mladší ako ja, snažím sa plynule prejsť na tykanie – hlavne z toho dôvodu, že už mám pocit, že sa poznáme a aj kontakt je medzi nami bližší; ale keď je to niekto starší ako ja, budem vykať až do chvíle, pokiaľ on nenavrhne, aby sme si tykali. A tak by to malo byť vždy – staršia osoba je spoločensky významnejšia a patrí sa, aby tykanie navrhla ona. Ale všeobecne ani mne nie je veľmi príjemné, keď mi úplne cudzí človek automaticky tyká – ja viem, že nevyzerám veľmi staro, ale tiež nevyzerám na štrnásť, aby sa ku mne správali ako k dieťaťu, nie? :D
    Veľmi dobrý článok a, samozrejme, parádne fotky! ❤
    SIMPLY BERENICA | Facebook Page | READ ABOUT "HOW TO STOP A SHOPPING ADDICTION"

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak, tiež to takto beriem. Tykanie je pre mňa prejav priateľstva a dôvery. To automatické tykanie...odpoveď je vyjadrená nad týmto tvojim komentárom :).
      Ďakujem/e veľmi pekne <3.

      Odstrániť