Príbeh nášho priateľstva

by - utorok, augusta 14, 2018




Mnohí z vás, ktorí ma sledujete a nielen mňa, ale aj blogerku Kejmy, sa možno pýtate, ako sme sa my dve vlastne spoznali. Rozhodla som sa vám porozprávať o našom priateľstve, ako a kedy sa naše životy spojili a ako ma s ňou spája blogovanie. V niektorých článkoch som sa už o tom zmienila, ale časom prichádzajú noví čitatelia a keďže sme na týchto nádherných fotkách od Kriss my, tak si myslím, že aj článok by mohol byť o nás. 






Dovoľte, aby som vám najprv predstavila Kejmy. Je to veľmi šikovná mladá žienka, ktorá pochádza z Prešova, tak ako aj ja, no momentálne študuje v Bratislave na VŠVU, predtým študovala odevný priemysel na Technickej univerzite v Liberci, kde spoznala aj svoju lásku. S Kejmy, ktorá je odo mňa o rok mladšia, sa poznáme už od detstva, pretože sme obe bývali na sídlisku. Vždy sme sa spolu hrávali, navštevovali, smiali, korčuľovali, vytvárali kadejaké hlúposti, jednoducho všetko, čo ku krásnemu detstvu patrí. Už vtedy som v nej videla talent a vždy som obdivovala čo robí. Bolo nás veľa deti, boli sme super veľká partia, no ona (pre mňa) vynikala. Mala svoj svet a ja som ho vždy chcela poznať, nakuknúť doň. Rada som pozorovala, ako šije bábikám oblečenie alebo kreslí deťom krásne obrázky do pamätníkov. Keď som mala 15 rokov, vybudovali sme sa a presťahovali. Dlho som o nikom nič nepočula a ja som sa tiež nezaujímala. Mali sme pubertu a každý si išiel vlastnou cestou. 




S Kejmy sme sa opäť spojili, keď som chodila na VŠ v Prešove. Videla som, že sa venuje nejakej stránke, no nevedela som o čo vlastne ide. Stretli sme sa (toto si už presne nepamätám, ako to vlastne bolo). Pýtala som sa jej a ona mi povedala, že to je blog a tam to začalo. Všetko mi začala vysvetľovať, opisovať jej skúsenosti a zážitky, a ako vždy čo ona robí, nadchlo ma to. Medzi rečou, keď som jej začala opisovať, ako sa chystám prerobiť oblečenie, mi povedala, že by som si tiež mohla založiť blog. Začala som o tom uvažovať a jej slová ma presvedčili natoľko, že som hneď v ten deň vymyslela názov blogu. Na ďalšie dni sme sa pustili do tvorby blogu, prvých fotiek a prvého článku. Pomohla mi veľmi, veľmi, veľmi a za to jej budem navždy vďačná, pretože nebyť jej, tak tu teraz nepíšem tento článok :). Odvtedy sme v kontakte stále. Samozrejme, mali sme aj kritické obdobie, kedy sme sa pohádali, ale búrka prešla a naše priateľstvo našťastie pokračuje ďalej. 






Kejmy je pre mňa žena nielen s krásnym úsmevom a veľkým srdcom, ale je to osoba, ktorá má veľmi dobre pozná, vždy ma vypočuje, poradí mi, usmerní ma, je mi oporou, pomôže mi, ako napríklad teraz, keď mám zlé obdobie. Je ochotná mi pomôcť v každej situácií a viem, že sa na ňu môžem spoľahnúť. Ak by vás náhodou zaujímalo, ako vyzerá naša komunikácia, tak je dlhá. Veľmi veľa rozprávame a veľmi veľa píšeme (asi by ste nechceli vidieť tie naše dlhé správy na instagrame, ktoré sú hodné knihy :D). Aj keď sa nevidíme často a aj keď sme sa predtým roky nevideli, stále si máme čo povedať. Ktosi mi povedal, že vraj, ak ti s človekom vydrží vzťah dlhšie ako 8 rokov, je to na celý život. 




Čo sa blogovania týka, tak to je jediná osoba, ktorá vie, čo robím, prečo to robím a je jediná, s ktorou sa o týchto "blogerských" úspechoch či  starostiach môžem porozprávať, a ktorá má zároveň aj pochopí. Nebyť Kejmy a Kriss, tak asi takto dlho pri blogovaní nezotrvám, takže tento článok je o nich a má pre mňa nesmiernu hodnotu






Keď mi Kriss poslala fotky, skoro som spadla na zadok. Mala obavy, či sa nám fotky budú páčiť, či nebude potrebné ešte niečo doladiť. V žiadnom prípade! Tieto fotky sú pre mňa úžasné a úprava im sedí dokonale, pretože vyzdvihuje tú správnu atmosféru. Ja som mala veľké obavy z toho, ako to cele zvládneme, veď mám iný štýl ako Kejmy a tiež ako zvládnem pózovať. Je iné byť (pózovať) na fotkách sám a s niekym. A výsledok? Je peckový! Mala som problém vybrať fotky, ale musela som sa fakt krotiť. Iné zábery, ktoré som tu ja nedala, nájdete u Kejmy na jej blogu theworldbykejmy, tak mrknite. Mimochodom, toto bolo pre mňa jedno z najspontánejších fotení (aj sa usmievam), kde môžete vidieť, ako sa tvárim (hej, najradšej sa tvárim, nazvime to zmyselne) a vyzerám, ak som skutočne šťastná a spokojná :). Všetky tri veríme, že sa vám tento článok a fotky budú páčiť, tak nám napíšte váš názor <3. 






#OUTFIT: Top Romwe | Sukňa Second hand | Čelenka Vladies (DIY) | Kabelka Camaieu | Tenisky House









You May Also Like

2 Comments

  1. nádherne si to napísala! nenapísala by som to lepšie a ako som už povedala, mám slzičku na krajíčku! ♥♥♥.

    @LADY_KEJMY | THE WORLD BY KEJMY.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne Kejmy, vážim si to a som rada, že sa ti článok páči. Ja som počas písania tiež stratila nejednu slzičku a zaspomínala si na naše krásne detské časy ♥.

      Odstrániť