Príbeh nášho priateľstva

Dovoľte, aby som vám najprv predstavila Kejmy. Je to veľmi šikovná mladá žienka, ktorá pochádza z Prešova, tak ako aj ja, no momentálne študujte v Bratislave na VŠVU. Predtým študovala odevný priemysel na Technickej univerzite v Liberci, kde spoznala aj svoju lásku. S Kejmy, ktorá je odo mňa o rok mladšia, sa poznáme už od detstva, pretože sme obe bývali na tom istom sídlisku. Vždy sme sa spolu hrávali, navštevovali, smiali, korčuľovali, vytvárali kadejaké hlúposti, jednoducho všetko, čo ku krásnemu detstvu patrí. Už vtedy som v nej videla talent a vždy som obdivovala čo robí. Bolo nás na sídlisku veľa detí. Boli sme super veľká partia, no ona (pre mňa) vynikala. Mala svoj svet a ja som ho vždy chcela poznať, nakuknúť doň. Rada som pozorovala, ako šije bábikám oblečenie alebo kreslí deťom krásne obrázky do pamätníkov. Keď som mala 15 rokov, vybudovali sme sa a presťahovali. Dlho som o nikom nič nepočula a ja som sa tiež nezaujímala. Mali sme pubertu a každý išiel vlastnou cestou. 

S Kejmy sme sa opäť spojili, keď som chodila na VŠ v Prešove. Videla som, že sa venuje nejakej stránke, no nevedela som o čo vlastne ide. Stretli sme sa (toto si už presne nepamätám. ako to vlastne bolo). Pýtala som sa jej a ona mi povedala, že si založila blog a tam to začalo. Všetko mi začala vysvetľovať, opisovať jej skúsenosti a zážitky. A ako vždy, čo ona robí, nadchlo ma to. Medzi rečou, keď som jej začala opisovať, ako sa chystám prerobiť oblečenie, mi povedala, že by som si tiež mohla založiť blog. Začala som o tom uvažovať a jej slová ma presvedčili natoľko, že som hneď v ten deň vymyslela názov blogu - Vladies blog. V nasledujúce dni sme sa pustili do tvorby blogu, prvých fotiek a prvého uvítacieho článku. Pomohla mi veľmi, veľmi, veľmi a za to jej budem navždy vďačná, pretože nebyť jej, tak tu teraz zrejme nepíšem tento článok. Odvtedy sme v kontakte stále. Samozrejme, mali sme aj kritické obdobie, kedy sme sa pohádali, ale búrka prešla a naše priateľstvo pokračuje ďalej. 

Kejmy je pre mňa žena nielen s krásnym úsmevom a veľkým srdcom, ale je to osoba, ktorá ma veľmi dobré pozná, vždy ma vypočuje, poradí mi, usmerní ma, je mi oporou, pomôže mi, ako napríklad teraz, keď mám zlé obdobie. Je ochotná mi pomôcť v každej situácií a viem, že sa na ňu môžem spoľahnúť. Ak by vás náhodou zaujímalo, ako vyzerá naša komunikácia, tak je dlhá. Veľmi veľa rozprávame a veľmi veľa píšeme (asi by ste nechceli vidieť tie naše dlhé správy na instagrame, ktoré sú hodné knihy :D). Aj keď sa nevidíme často a aj keď sme sa predtým roky nevideli, stále si máme čo povedať. Ktosi mi raz povedal, že vraj, ak ti s človekom vydrží vzťah dlhšie ako 8 rokov, je to na celý život. 

Keď mi Kriss poslala fotky, takmer som spadla na zadok! Mala obavy z toho, či sa nám fotky budú páčiť, či nebude potrebné ešte niečo doladiť. V žiadnom prípade! Tieto fotky sú pre mňa úžasné a úprava im sedí dokonale, pretože vyzdvihuje tú správnu atmosféru. Ja som mala veľké obavy z toho, ako to celé zvládneme, veď mám iný štýl v obliekaní než Kejmy, a tiež som mala obavy z pózovania. Je iné byť (pózovať) na fotkách sám a iné s niekym. A výsledok? Peckový! Mala som problém vybrať fotky, ale musela som sa fakt krotiť. Iné zábery, ktoré som tu ja nedala, nájdete u Kejmy na jej blogu theworldbykejmy, tak mrknite. 

Mimochodom, toto bolo pre mňa jedno z najspontánejších fotení (aj sa usmievam), kde môžete vidieť, ako sa tvárim (hej, najradšej sa tvárim, nazvime to, zmyselne) a vyzerám, ak som skutočne šťastná a spokojná :). Všetky tri veríme, že sa vám tento článok a fotky budú páčiť, tak nám napíšte váš názor <3.